O kurze pre manželov sme sa dozvedeli od našich priateľov, ktorí sa ho chystali zúčastniť. Keďže sa konal v decembri, v čase naších mnohých rozbehnutých povinností, ani mi len nenapadlo, že by sme sa naň predsa dostali. V jedno novembrové nedeľné popoludnieu nás nastala menšia výmena názorov. A aj na základe nej som navrhla, môjmu manželovi, aby sme si predsa len pokúsili vytvoriť priestor pre nás. Nakoniec sme sa v decembri vybrali do Račkovej doliny, kde sa kurz – Kroky k manželskej intimite, konal.
Veľmi som si ten celý čas užívala a tešila sa, že sme sa mohli konečne navzájom s Jankom porozprávať. Vzácny bol počas celého kurzu  tzv. „čas pre zblíženie“, počas ktorého sme si mali „zložiť naše zbrane“ a v láske sa porozprávať. Takto sme si počas celého nášho víkendu mohli spraviť inventúru manželstva, porozprávať sa o tom, čo jeden od druhého potrebujeme, vzájomne si odpustiť, najmä zranenia zametené niekam preč a neodpustené.
Ale úplne nad tým všetkým bola moc Ducha Svätého, jednoducho mocná Božia prítomnosť, bez ktorého by to jednoducho nešlo! Mám obrovskú radosť v srdci, ako sme si mohli uvedomiť nielen v rovine teoretickej, ale aj praktickej,  čo je pre nás dôležité – spoločný čas, pozornosť, rešpekt a úctu.
Som veľmi vďačná  za úžasnú slobodu a prijatie, ktorú sme obaja s Jankom mohli prijať od všetkých zúčastnených – organizačného tímu (Staroňovcov a Kriškovcov) i účastníkov. Veľmi by som priala všetkým manželom, bez ohľadu na dĺžku manželstva, aby si dopriali tento vzácny čas – sami dvaja pred tvárou Božou.

Tešíme sa tešíme už na aprílové pokračovanie kurzu.

K&J