Naše manželstvo trvá celých 14 rokov. Prešli sme rôznymi situáciami, ovplyvnili nás mnohé okolnosti, riešili sme bežné aj tie menej bežné manželské aj rodičovské problémy. V priebehu týchto rokov sa nám narodilo 7 detí a dnes očakávame ďalšie bábätko, ktoré sa chystá na tento svet o pár mesiacov.
Asi nemusíme vysvetľovať nikomu, kto už má deti, koľko práce znamená venovať sa všetkým deťom, ich potrebám, napĺňať tie malé a pritom rovnocenné srdiečka láskou. Postupom času sa naše manželstvo menilo z prvotnej zaľúbenosti, počas ktorej sme napĺňali potreby toho druhého akosi bez problémov, úplne normálne, na manželstvo, v ktorom sa nielenže nenapĺňali naše potreby, ale zároveň sme si vedeli ublížiť práve v tých oblastiach, v ktorých sme boli obaja najcitlivejší.

N: Posledné 3 roky nášho manželstva sa začali diať zmeny v našom vzťahu. Boh nás oboch začal meniť, no i napriek tomu to bolo mnoho krát veľmi ťažké a náročné. Nastúpili sme na cestu, počas ktorej sme sa obaja potrebovali meniť vo svojom vnútri. Pochopila som, ako som manželovi ubližovala svojim sťahovaním sa do seba a nehovorením o svojich pocitoch a potrebách úplne otvorene a priamo. Namiesto toho som sa po každej zraňujúcej udalosti stiahla viac do seba a dusila som v sebe mnohé emócie. Čoho výsledkom boli skôr či neskôr manipulatívne útoky na manžela, jeho ponižovanie namiesto povzbudzovania, častá kritika a pritom som mu stále hovorila o tom, ako ma vôbec, ale vôbec nechápe.

P: Len vďaka tomu, že sme obaja prežili pred 3 rokmi Boží dotyk a Boh veľmi intenzívne na nás počas tohto obdobia pracoval, naše manželstvo prešlo z fázy vážnych úvah o rozvode do fázy, že keď máme Boha v strede nášho manželstva, tak môžeme pracovať na vzťahu a budovať lepšie a lepšie manželstvo.

Keď sme sa dozvedeli o kurze „Kroky k manželskej intimite“ nevideli sme reálnu šancu tam ísť.

N: Myslela som si, že sa tam nemôžeme nijako dostať, lebo našich 7 detí len tak niekto strážiť počas celého víkendu nebude. Ale stále som dúfala, že sa stane niečo, čo to zmení a my budeme môcť ísť.

P: Pred tým, než som spoznal Boha, som bol presvedčený o tom, že nášmu manželstvu nemôže nikto pomôcť, len my dvaja. Keď som spoznal Boha, pochopil som, že nám môže pomôcť iba On. Preto som nevidel dôvod absolvovať akýkoľvek kurz alebo poradenstvo.

V decembri sme nakoniec šli na prvú časť kurzu, možno s rôznymi očakávaniami, ale zároveň s dúfaním, že nás to niekam ďalej v našom manželstve posunie. Bolo pre nás úžasným zistením, že nás na kurze nikto do ničoho netlačil.
Mali sme možnosť počúvať lektorov hovoriacich o svojich vlastných životoch, o svojich skúsenostiach a o tom, ako sa ich manželstvá menili. Mali sme dostatok času sami na seba, na rozhovory, na ktoré bežne doma pri všetkých povinnostiach nemáme čas. Strávili sme tam čas bez detí, čo bolo zo začiatku dosť čudné, ale zároveň veľmi osviežujúce. Po prvých 3 lekciách sme ale po našich rozhovoroch dospeli k záveru – každý zvlášť – že to snáď ani nemá zmysel. Aj napriek tomu sme sa chystali splniť úlohu, ktorú sme dostali. Písať o zraneniach, ktoré sme si navzájom spôsobili.

N: Po tom, čo sme mali stručnú a jasnú výmenu názorov a manžel odišiel urobiť si svoju úlohu do spoločenskej miestnosti, som si aj poplakala aj sa hnevala, miešali sa vo mne všetky možné pocity. Nakoniec som sa pustila do písania a chystala som sa poriadne to tomu môjmu manželovi „natrieť“ Chcela som napísať pekne šťavnato o všetkých zraneniach, ktoré mi spôsobil.     Aj som začala… no po asi 4 riadkoch som musela prestať. Vedela som, že Boh chce odo mňa niečo úplne iné. Viedol ma, aby som písala o zraneniach, ktoré som spôsobila ja jemu. Keď som to všetko dopísala, bolo mi to veľmi ľúto, keď som videla to množstvo vecí, ktorými som mu ublížila. Na jednej strane bola vo mne všetka tá ľútosť a zároveň som mala radosť z toho, že takto Duch Svätý zasiahol a usmernil ma. Hneď som sa vybrala za manželom a povedala som mu o všetkom, čo som prežila. Aké bolo moje prekvapenie, keď som videla jeho zoznam zranení.

P: Prežil som úplne to isté. Tiež som mal chuť napísať o zraneniach, ktoré mi manželka spôsobila, no akosi som ich vôbec nevedel naformulovať. No keď som písal o zraneniach, ktoré som jej spôsobil ja, šlo to akoby samo. Zraneniami, ktoré som spôsobil ja manželke, som zapísal celú A4, no moje zranenia sa mi vošli len na malý pásik papiera.

Zažili sme Božiu prítomnosť, Jeho premieňajúcu moc a mnoho povzbudenia do nášho manželstva. Tak veľmi túžime po tom, aby ste všetci, ktorí sa chystáte do manželstva alebo v ňom už ste, zažívali vo svojich vzťahoch to, čo pre nás všetkých pripravil Pán. Jeho plán s manželstvom je iný ako ten, ktorý ponúka tento svet. Nepodľahnite klamstvám, ktoré vás chcú oddeliť od toho, čo je pre vás vo vašom manželstve pripravené.
Aj vaše manželstvo môže byť plné lásky, prijatia, oddanosti, milosti a milosrdenstva. Možno to chce trošku viac práce, možno to chce, aby ste si našli na seba čas, aj keď sa to zdá nereálne. Každý vzťah potrebuje čas, potrebuje veľa času. Manželstvo nie je výnimkou. Počuli sme veľmi vzácny výrok: „Na to, aby manželstvo zaniklo, stačí, keď ani jeden z manželov nerobí nič. Ale na to, aby manželstvo rástlo, musíme doňho investovať a pracovať na ňom.“

Povzbudzujeme vás veľmi k tomu, aby ste navštívili kurz o manželskej intimite. Mnohé informácie si oživíte, ak ich už poznáte, iné, nové sa dozviete a možno vás to privedie k tomu, čo aj nás. Po kurze sme sa dohodli na jednom dni v týždni, kedy si nedohadujeme žiadne návštevy, žiadne pracovné stretnutia. Máme čas len my sami dvaja pre seba.
Je to úžasný čas len pre nás dvoch, počas ktorého naše manželstvo dostáva živú vodu, bez ktorej nemôžeme prežiť a už vôbec rásť. A už dnes sa tešíme na ďalšie pokračovanie kurzu, na ktoré, ak Pán Boh dá, veľmi radi pôjdeme, aby sme mohli aj ďalej pracovať na našom neustále sa rozvíjajúcom manželstve.

N&P